sobota 27. septembra 2014

Vrak


Prázdniny sa nakoniec končia aj mne. V pondelok mi prišla veľká obálka a v nej rozhodnutie. PRIJALI MA!
Moje blízke okolie mi otázkami ohľadom univerzity pílilo uši dosť dlhú dobu. Ja osobne sa považujem za človeka, ktorý si dosť verí aj v ťažkých veciach, no tieto otázky ma tlačili do pozície skeptického uvažovania. Najviac som neznášal otázku, že čo keď ma nepríjmu. Tomu, že by ma neprijali som nechcel veriť, ani som na to nechcel myslieť.
Veľmi som si zakladal na tejto univerzite, keď mi prišlo rozhodnutie z STU, poviem vám úprimne, nepohlo to mojimi kútikmi ani trochu. Veď prečo by aj malo, keď mojou vysnívanou školou bola TU Wien.

Teraz sa už konečne môžem pridať k tým, ktorí sú radi, že sa dostali študovať tam, kam chceli.
Som šťastný!
V hlave mám plno otázok, ako to bude všetko prebiehať. Ale idem si tvrdohlavo za svojimi snami. Tento sa mi splnil! Už mi len zostáva nepremárniť túto skvelú šancu a užiť si sen v celom rozmere.

Nebol by som to ja, keby som sem nezapojil trocha filozofie. Tak mi teraz dovoľte priblížiť vám hlavnú tému tohto príspevku.

Pri pohľade na zničené vraky áut a spomenutí si na niektoré seriály z Discovery Channel mi v hlave zablysla myšlienka. Niekedy (dosť často) mi napadnú veci, nad ktorými sa pozastavujem aj ja sám. Nebolo tomu inak ani v tomto prípade.
Tie kopy šrotu predstavujú zdemolované ľudské bytosti bez duše. Bez duše? To by museli byť mŕtve. Proste odhodené kraksne, ktoré kedysi slúžili ľuďom.
Teraz si to poďme vysvetliť.
Existujú ľudia, ktorí sú ľahko manipulovateľní len preto, aby zapadli, boli obľúbení a pod. Robia veci, len aby uspokojili svojich 'blízkych', no hrajú hru proti sebe. Záleží im na frajerine, možno na niečom inom, avšak hazard sa dosť často nevypláca. Je však známe, že v najväčšej sláve príde úpadok. Ľudia, pred ktorými sa snažia zapôsobiť sú zohraní, voči dotyčným neúprimní, stáva sa, že ich odvrhnú. Skutoční priatelia sa rozpŕchli, rodina sa nepriznáva, sú sami. Spoločnosť nemá záujem, schúlia sa do kúta ulice, život im preteká pomedzi prsty. Možno je dôvod ich samoty/odvrhnutia úplne iný. Ide však o podstatu, že sú nejakými ľudskými vrakmi.
Tu však prichádza na rad Discovery Channel s jeho seriálmi, ktoré nám potvrdzujú, že aj z kopy šrotu sa dá spraviť nadupané fáro. Treba len chcieť. Nie každý máme rovnaké šťastie na budúcnosť, no podľa mňa nikdy nie je neskoro niečo pre seba spraviť, neutiahnuť sa a keď si to situácia naozaj vyžaduje, tak začať znova.

Fotila ma Monči.





okuliare - Ray Ban, nefritový náramok, tričko - Hilfiger Denim, košeľa - 2nd hand (H&M), rifle - H&M, tenisky - Converse

S pozdravom Vaše 3 Béčka

sobota 20. septembra 2014

Moment




(sprievodná hudba)

V poslednej dobe dosť často uvažujem o tom, čo by sa stalo, keby si zvolím inú možnosť svojho konania. Čo by sa zmenilo, či by som bol šťastnejší ako v situácii, ktorú som si vybral. Napadlo vás to tiež?

V priebehu leta som mal možnosť vidieť film Mr. Nobody, kde sa rieši táto otázka. Chlap poznal 3 dievčatá a dej sa vyvíja podľa toho, s ktorou si vybral svoj budúci život. Potom má možnosť spätne pozerať na to, aký bol jeho život s tou danou dievčinou.
Každý jeden z nás má v rukáve niekoľko kariet, ktorými môže zamiešať priebeh hry, priebeh svojho, ba dokonca aj cudzieho života. Môžeme použiť zákernú kartu s pocitom, že hráme vo svoj prospech, no súper vyloží kartu, ktorá naše konanie na totálku rozdupe a my sklopíme uši, hráme ďalej. Avšak nevieme, či máme pokračovať hru drsne, alebo mierne. Nikdy nevieme, aké tajomstvo sa ukrýva za kartou nášho súpera.

Niekedy, teda dosť
 málo, skôr by som povedal, že veľmi zriedka si uvedomujeme ako silne ovplyvňujeme svoju budúcnosť svojou prítomnosťou.
Užívajme si teda moment naplno, no nezabúdajme na budúcnosť nás samých, ale aj na budúcnosť tých okolo nás.

Za cvaknutie fotiek ďakujem mojej naj - Monči! 




 okuliare - beangel.sk, náramky - Six, hodinky - Königswerk, tričko - Benetton, hoodie - Zara, kožené tepláky - Zara, baganče - Timberland 

S pozdravom Vaše 3 Béčka

sobota 13. septembra 2014

Klapka, AKCIA!


Tak a je to tu. Ten dlhoočakávaný moment, keď píšem svoj prvý príspevok na svojom vlastnom blogu.

Priznám sa, že o vlastnom blogu som ani len neuvažoval. Avšak to sa rýchlo zmenilo, keď mi moja dlhoročná kamarátka Domča začala tlačiť kaleráby do hlavy, nech si ho založím. Skôr som jej odolával, no zlomila ma a teraz som plne zanietený do jeho tvorby.

Volám sa Ľuboš, mám posledných 'násť' v kolónke vek. Študujem techniku (aspoň dúfam, že v tom budem pokračovať), čo mi dodalo ešte citlivejší dôraz na detail. Niekedy je to ale fakt naprd, keď niečo konečne dokončíte a stále sa k tomu vraciate, hľadáte mínusy, plusy ani nevidíte. Časom som si však zvykol tak ako na vôňu svojho obľúbeného parfumu.

Uvažoval som, aký nápad na fotky by bol správny pre prvý príspevok. Múzy ma obchádzali na kilometre, no v tom sa jedna umúdrila a bolo. Nápad ako blesk z neba. Filmová klapka!
Jej hlasné klapnutie odštartovalo moje pôsobenie bloggera.