Na úvod príjmite moje ospravedlnenie za dlhé ticho. Konkrétny dôvod vám udať neviem. Jedno s druhým spolupracovalo a blogu som sa nevenoval. Nepríjemné počasie, nechuť a bolo.
Za ten čas, čo som tu nebol, som sa stihol navždy rozlúčiť s '-násť' v mojom veku (22.2.). Áno, už mám 20. Mladé - staré mäso (smiech).
Úprimne vám poviem, že hoci je detstvo ako také za mnou, ten pocit ma neopúšťa. Veď v každom z nás navždy nejaké to dieťa driemať bude.
Čím som starší, tým viac začínam vnímať také tie skutočné hodnoty života. Každý ich máme síce iné, každý máme svoje priority, ale klasika je klasika. Hoci v dnešnom uponáhľanom svete konzumného spôsobu ľudia pozabúdajú na to staré dobré, morálku a veci okolo toho. Mám 20, áno, netvárim sa, že konzum nie je môjmu srdcu blízky, veď ma to sprevádza už odmalička. Napriek tomu sa však snažím držať určitých pravidiel a nezostať úplne zaslepený modernou dobou.
Tým narážam na to, že hodnota človeka sa nemeria jeho materiálnom. Pre niekoho možno áno, v mojich očiach ale nie. Je síce pravda, že si na veci a ich kvalitu potrpím, ale to nie je všetko. Vyslovene neznášam chválenkárstvo, keď si niekto myslí, že sa mi niečím materiálnym pochváli a že v mojich očiach stúpne. Až mi stúpol tlak, ako to píšem... :D
Starší ľudia, ktorí si už čímsi prešli, mi to akosi ukazujú, čo je správne. Minule som jednému starčekovi pomohol s taškami plnými železa. Prv o moju pomoc nestál, ale potom ma aj tak o tú pomoc poprosil a cestou mi hovoril, že za tie peniaze, ktoré za ten šrot v zberných surovinách dostane, kúpi svojej susede lieky, lebo sa nemôže dostaviť do mesta. Myslím si však, že ten liek kúpil sebe, ale tekutý. Ak ma oklamal, je to jeho vec, ja som mu pomohol a mám svedomie čisté.
Mimochodom, ako som hore spomínal veci, tak už to bude asi rok, čo moja noha vstúpi aj do second handov. Dovtedy som to nejak neuznával, ale odkedy tam sem-tam zavítam, tak sa v mojom šatníku objavilo zopár parádnych kúskov, ktorými sa nemôže pýšiť každý. A to za pár šupov. Jedným z nich je aj tento trench coat, ktorý mi sedí ako riť na šerbeľ! Skôr som ho nezobral, ale potom som vyslal kamarátku, nech mi poň zbehne, lebo ma to hrýzlo pri srdci. :D
Tak a na záver. Aj v dnešnom svete nezabúdajme, že skutočné hodnoty človeka idú z jeho vnútra. To dobro, ktoré niekde zasejeme, sa nám niekedy určite vráti.
Za ten čas, čo som tu nebol, som sa stihol navždy rozlúčiť s '-násť' v mojom veku (22.2.). Áno, už mám 20. Mladé - staré mäso (smiech).
Úprimne vám poviem, že hoci je detstvo ako také za mnou, ten pocit ma neopúšťa. Veď v každom z nás navždy nejaké to dieťa driemať bude.
Čím som starší, tým viac začínam vnímať také tie skutočné hodnoty života. Každý ich máme síce iné, každý máme svoje priority, ale klasika je klasika. Hoci v dnešnom uponáhľanom svete konzumného spôsobu ľudia pozabúdajú na to staré dobré, morálku a veci okolo toho. Mám 20, áno, netvárim sa, že konzum nie je môjmu srdcu blízky, veď ma to sprevádza už odmalička. Napriek tomu sa však snažím držať určitých pravidiel a nezostať úplne zaslepený modernou dobou.
Tým narážam na to, že hodnota človeka sa nemeria jeho materiálnom. Pre niekoho možno áno, v mojich očiach ale nie. Je síce pravda, že si na veci a ich kvalitu potrpím, ale to nie je všetko. Vyslovene neznášam chválenkárstvo, keď si niekto myslí, že sa mi niečím materiálnym pochváli a že v mojich očiach stúpne. Až mi stúpol tlak, ako to píšem... :D
Starší ľudia, ktorí si už čímsi prešli, mi to akosi ukazujú, čo je správne. Minule som jednému starčekovi pomohol s taškami plnými železa. Prv o moju pomoc nestál, ale potom ma aj tak o tú pomoc poprosil a cestou mi hovoril, že za tie peniaze, ktoré za ten šrot v zberných surovinách dostane, kúpi svojej susede lieky, lebo sa nemôže dostaviť do mesta. Myslím si však, že ten liek kúpil sebe, ale tekutý. Ak ma oklamal, je to jeho vec, ja som mu pomohol a mám svedomie čisté.
Mimochodom, ako som hore spomínal veci, tak už to bude asi rok, čo moja noha vstúpi aj do second handov. Dovtedy som to nejak neuznával, ale odkedy tam sem-tam zavítam, tak sa v mojom šatníku objavilo zopár parádnych kúskov, ktorými sa nemôže pýšiť každý. A to za pár šupov. Jedným z nich je aj tento trench coat, ktorý mi sedí ako riť na šerbeľ! Skôr som ho nezobral, ale potom som vyslal kamarátku, nech mi poň zbehne, lebo ma to hrýzlo pri srdci. :D
Tak a na záver. Aj v dnešnom svete nezabúdajme, že skutočné hodnoty človeka idú z jeho vnútra. To dobro, ktoré niekde zasejeme, sa nám niekedy určite vráti.
trench coat - 2nd hand
košeľa - vintage
rifle - H&M
tassel loafers - Baťa
clutch - DIY
košeľa - vintage
rifle - H&M
tassel loafers - Baťa
clutch - DIY
