Not Really Abandoned

Vždy ma fascinovali miesta, ktoré zívajú opustenosťou, resp. z nich dýcha nejaká história. Či už ide o hrady, zámky, kaštiele, alebo opustené fabriky, či iné osamelé budovy, vždy na ne pozerám s otvorenými ústami. Samozrejme, že ich nejak nevyhľadávam (myslím tým opustené fabriky a zaprášené divadlá, ...), beztak si rád pozriem fotky, keď už na ne náhodou natrafím.
Táto konkrétna budovka nesie názov Pustý kostol a nachádza sa na juhu Slovenska v okrese Veľký Krtíš. Keď som toto miesto navštívil prvýkrát, vedel som, že sa tam musím vrátiť a niečo cvaknúť. O histórii vám toho veľa povedať neviem, viem však, že do tejto podoby sa dostal len nedávno.
Aj vďaka tejto obnove už nie je taký pustý a opustený, ako to evokuje jeho názov.

Na záver (proste) musím napísať, že som šťastný! Žeby sa jar preniesla i do môjho života? Asi opäť, asi áno. V poslednej dobe ma obklopujú samé pozitívne veci, dozvedám sa skvelé správy, slnka a teplých dní je viac - perfect!
No a keď nás opustí niekto, o kom by sme to nikdy nepovedali, tak sa vlastne spraví miesto pre niekoho nového (no nie?).
Koniec je nový začiatok. A to je na tom to krásne! 

sako - 2nd hand
košeľa - Marks & Spencer

rifle - H&M
double monkstrap - Baťa

opasok - Marks & Spencer
vreckovka - H&M

okuliare - unknown

Our trip to Budapest

Minulý týždeň v stredu sme si s mojimi dvomi Helenami spravili výlet do hlavného mesta našich južných susedov. V Budapešti sme takto spolu boli asi po polroku, no toto leto sa tam snáď zopárkrát otočíme.
Náš výlet spočíva v tom, že sa taxíkom odvezieme do najbližšieho mesta v Maďarsku a tam nastúpime na priamy spoj do Pešti. Inak tomu nebolo ani teraz. Paula bola po nočnej, tak si išla zdriemnuť na sedadlo, my s Monči sme si sadli na schodíky pri zadných dverách, keďže bol autobus plný. Ešte na začiatku Pešti mi pán vodič napravil kríže, keď prudko zabrzdil v premávke. Zatiaľ nebolí nič. :D
Po Pešti využívame MHD a našou prvou zastávkou bol West End, kde sme si dali povinné raňajky v McDonalde. Potom nás nečakalo nič iné ako nekonečné nákupy, nákupy a nákupy. West End vystriedalo námestie Blaha Lujza, kde sme vymietli asi každý second hand, ale bohužiaľ sme nemali šťastnú ruku (či ruky?). Z Blaha Lujzy sme precupitali až na ulicu Váci a námestie Vörösmarty. Tu sme sa však nezdržali dlho, lebo naše žalúdky už vyspevovali. Milo ma však prekvapilo, ako sa tu starajú o chodníky (viď foto nižšie). Bolo už asi pol tretej, takže prišiel čas na našu poslednú zastávku, a to nákupné centrum Arena Plaza. Dopriali sme si obedovú nádielku v našom obľúbenom čínskom fastfoode a potom opäť nenastal čas na nič iné, ako na nákupy. Na hodiny som sa pozrel o pol siedmej a v tom ma zalial pot, že som si vlastne ešte nič nekúpil, len jedny lennonky ešte vo West Ende (btw, som s nimi in love!). Prázdne ruky som potom zapratal aspoň nejakými nákupnými taškami a výkričník s podtextom, že si nič iné neodnesiem, rýchlo zmizol. Po zhone sme si nemohli nedopriať, už tradične, cheesecake s drinkom v Starbuckse. Náš výlet sa prichýlil ku koncu, my sme sadli na posledný autobus a doma sme boli niečo málo pred polnocou.
Výlety do Pešti mám rád, páči sa mi to mesto, prístup ľudí a nie je nič lepšie, keď to ešte skombinujete so svojimi best!
Takže Pešť, snad brzy nashledanou!