Čaj s príchuťou melanchólie

Hrám sa ako kocúr s klbkom myšlienok, no nie a nie nájsť jeho začiatok. Je ich tak veľa. Hudba mi rozochvieva bubienky a pomaly sŕkam horúci čaj.

Ani predvianočné zhony ma neubránia pred pocitom strachu, pred pocitom viny, pred pocitom, že nie som dosť dobrý. Nemôžem si pomôcť, som proste ten typ človeka, ktorý si kladie stále vyššie nároky. Čo bolo včera cieľom je dnes realitou a zajtra to bude už len príjemnou spomienkou.

Dlho som bez sústavnej činnosti, desí ma to. Strieda sa deň a noc, a ja len nechávam čas plynúť pomedzi prsty. Ten drahý čas.
Túlam sa ulicami a len tak sledujem okolie. Zídem ku korytu rieky a zahľadene sa započúvam do žblnkotu vody. Čas uniká nenávratne preč ako tá voda. Čas, ktorý som mohol využiť inak, ktorý som mohol využiť omnoho efektívnejšie.

Často sa v spomienkach vraciam. Chýbajú mi tie časy, keď som sedel v lavici a smial sa so spolužiakmi, klábosil o hocičom, užíval si ich prítomnosť. Rozišli sme sa síce len pred pár mesiacmi, no príde mi to ako večnosť. Už teraz.
Vraciam sa aj k iným veciam, ale o tom možno nabudúce.
Aspoň kamaráti, s ktorými sa stretávam rozbijú stereotyp, ktorý momentálne žijem. Ten pocit bezvýznamnosti je strašný.

Píšem ako najväčší depkár, ale nie je to pravda. Na grafe by to bola časť úpadku. Kolaps/krach neočakávam, takže príde rast.

Svoj čaj som dopil. S ním sa čiastočne vyparil aj pocit melanchólie a ja sa idem vrátiť k pozitívnej nálade, negatívum som dostal do týchto riadkov.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo neľutujem, že som si tento blog založil!

Dovidenia nabudúce! :)

camel coat - 2nd hand
kožené tričko - Asos
rifle - Levi's
baganče - Timberland
šál - Tommy Hilfiger