sobota, 27. septembra 2014

Vrak


Prázdniny sa nakoniec končia aj mne. V pondelok mi prišla veľká obálka a v nej rozhodnutie. PRIJALI MA!
Moje blízke okolie mi otázkami ohľadom univerzity pílilo uši dosť dlhú dobu. Ja osobne sa považujem za človeka, ktorý si dosť verí aj v ťažkých veciach, no tieto otázky ma tlačili do pozície skeptického uvažovania. Najviac som neznášal otázku, že čo keď ma nepríjmu. Tomu, že by ma neprijali som nechcel veriť, ani som na to nechcel myslieť.
Veľmi som si zakladal na tejto univerzite, keď mi prišlo rozhodnutie z STU, poviem vám úprimne, nepohlo to mojimi kútikmi ani trochu. Veď prečo by aj malo, keď mojou vysnívanou školou bola TU Wien.

Teraz sa už konečne môžem pridať k tým, ktorí sú radi, že sa dostali študovať tam, kam chceli.
Som šťastný!
V hlave mám plno otázok, ako to bude všetko prebiehať. Ale idem si tvrdohlavo za svojimi snami. Tento sa mi splnil! Už mi len zostáva nepremárniť túto skvelú šancu a užiť si sen v celom rozmere.

Nebol by som to ja, keby som sem nezapojil trocha filozofie. Tak mi teraz dovoľte priblížiť vám hlavnú tému tohto príspevku.

Pri pohľade na zničené vraky áut a spomenutí si na niektoré seriály z Discovery Channel mi v hlave zablysla myšlienka. Niekedy (dosť často) mi napadnú veci, nad ktorými sa pozastavujem aj ja sám. Nebolo tomu inak ani v tomto prípade.
Tie kopy šrotu predstavujú zdemolované ľudské bytosti bez duše. Bez duše? To by museli byť mŕtve. Proste odhodené kraksne, ktoré kedysi slúžili ľuďom.
Teraz si to poďme vysvetliť.
Existujú ľudia, ktorí sú ľahko manipulovateľní len preto, aby zapadli, boli obľúbení a pod. Robia veci, len aby uspokojili svojich 'blízkych', no hrajú hru proti sebe. Záleží im na frajerine, možno na niečom inom, avšak hazard sa dosť často nevypláca. Je však známe, že v najväčšej sláve príde úpadok. Ľudia, pred ktorými sa snažia zapôsobiť sú zohraní, voči dotyčným neúprimní, stáva sa, že ich odvrhnú. Skutoční priatelia sa rozpŕchli, rodina sa nepriznáva, sú sami. Spoločnosť nemá záujem, schúlia sa do kúta ulice, život im preteká pomedzi prsty. Možno je dôvod ich samoty/odvrhnutia úplne iný. Ide však o podstatu, že sú nejakými ľudskými vrakmi.
Tu však prichádza na rad Discovery Channel s jeho seriálmi, ktoré nám potvrdzujú, že aj z kopy šrotu sa dá spraviť nadupané fáro. Treba len chcieť. Nie každý máme rovnaké šťastie na budúcnosť, no podľa mňa nikdy nie je neskoro niečo pre seba spraviť, neutiahnuť sa a keď si to situácia naozaj vyžaduje, tak začať znova.

Fotila ma Monči.





okuliare - Ray Ban, nefritový náramok, tričko - Hilfiger Denim, košeľa - 2nd hand (H&M), rifle - H&M, tenisky - Converse

S pozdravom Vaše 3 Béčka

4 komentáre:

  1. Všetko skvelé, len jediné čo sa mi na tom nepáči, je to prostredie v ktorom si fotil! :-) Inak musím pochváliť :-) Dijoun&Klaudi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Beriem kritiku (sám som veľký kritik :D ). Prostredie som však vyberal v súlade s textom, takže to celé nejak ilustruje. :)
      V každom prípade ďakujem! :)

      Odstrániť
  2. To s tím vrakem, se mi fakt líbí, má to něco do sebe, nejhorším problém dnešní doby je to že se většina lidí snaží buď hrozně moc zapadnout, aby nebyli sami a nebo zase na druhou stranu být za každou cenu originální, aby si jich lidi všimli. Obojí je sice za účelem aby nezůstali sami,což je pochopitelné protože kdo chce být sám.. no bohužel obě možnosti nás ničí a dělají z nás vraky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Beatka, ďakujem za Tvoj komentár tak isto, ako za tvoj názor! :)
      Som rád, že sa v mojich myšlienkach nájdu aj moji čitatelia! :)

      Odstrániť