utorok, 7. októbra 2014

TURN THE LIFE ON/ No.1

Tak a som tu. Prvý týždeň ubehol (pretiekol) sťa voda Dunaja. Prvé dni som strávil vybavovaním potrebných vecí okolo školy a hľadaním si práce. Úplne sám. Stále tomu nedokážem uveriť, že ten čas tak letí, ja mám za chvíľu 20 a pomaly, ale isto sa začínam osamostatňovať. Snažím sa začať svoj vlastný život a to rozhodne nie po boku rodičov.

Aby som nezabudol, vitajte v rubrike o mojom živote. TURN THE LIFE ON, zoznámte sa! :)



Prvé ráno, stanica metra. Prvýkrát na vlastnú päsť v rakúskej metropole. Priznám sa, že som mal stres, akýsi rešpekt, ale ten opadol ako som si sadol do vagóna a vlak sa pohol. Som v tom a nie je cesty späť. Teda je, ale ja sa nerád vzdávam.


Vystúpil som rovno pred budovou školy. Krásna stavba. Ale veď takých je Viedeň plná. Pred vybavovaním som sa zastavil pri Karlskirche, kde som cvakol pár fotiek (jednu z nich môžete vidieť na mojom instagrame).

Po vybavení školy som nemohol nenavštíviť Stephansplatz, kde bolo priam povinnosťou dať si kávu zo Starbucksu.


Dni plynuli a nátlaku bolo čoraz viac. Nátlaku? Neviem ako to nazvať, bolo toho proste strašne veľa, strašne veľa informácií naraz, veľa povinností. 
Zvládol som to, len moja psychika  utrpela dosť veľkú záťaž, čo sa začalo prejavovať najmä posledné dni. Od malička som mal rád kone a keď sa mi naskytla možnosť byť v blízkosti tohto zvieraťa, využil som ju. Áno, malo to zámer, aby mi psychicky pomohol. Mohol som sa aspoň na chvíľu uvoľniť, zabudnúť na problémy.


Voľný čas som vypĺňal buď ničnerobením, alebo brázdením uličiek v obchodoch na Stephansplatzi, resp. v SCS.
V SCS otvorili nový stánok 'Donuteria' a keďže som milovník donutov, neodolal som.
(vľavo orieškový, vpravo čokoládový)

Svoj voľný čas rád vypĺňam aj varením, resp. pečením. Chcel som potešiť sesternicu, tak som upiekol bábovku. Nikdy sa mi nestalo, že by som pri pečení (s prepáčením) zasvinil celú kuchyňu, ale teraz sa mi to podarilo. :D
O pár dní som spravil 'zdravú' večeru - chlieb vo vajci - 'bundáskenyér'. Obe jedlá nič náročné a zároveň to poteší chuťové poháriky (avšak štíhlu líniu odpáli baseballkou).

Cez víkend som podstúpil menšiu školskú túru s malou sesternicou a jej bandou zo školy v Erholungsgebiet Naturpark Föhrenberge. Ako som písal o pár riadkov vyššie, príroda mi psychicky pomáha. Táto prechádzka lesom nebola výnimkou. V horskej reštaurácii sme doplnili sily výdatným obedom (fotka nižšie).
Ako dieťa som strávil kopu času šantením na lúkach, dospievaním sa počet pobytu v prírode zredukoval a asi mi to už chýbalo. Lesný vánok mi prefúkol preplnený rozum, načerpal som novú energiu a smelo som mohol vykročiť do nového týždňa.

Šarkany plachtiace na oblohe len podčiarkli všadeprítomnú jeseň.
To mi však pripomenulo, že som nikde nezohnal čižmy, ktoré by mi hneď padli do oka a ich cenovka by sa zároveň nešplhala cez 3 stovky.
Včera sa to, chvalabohu, zmenilo a ja som v tom najposlednejšom obchode, do ktorého som vošiel už zo zúfalstva, našiel Chelsea Boots, ktoré boli láskou na prvý pohľad! Určite ich uvidíte v niektorom nasledujúcom príspevku. :)

Na záver ešte jedna 'crazy' fotka z domácnosti. Nie, nie som žienka domáca, a nechcem ani vydať sa! :D

Ako trávite prvé jesenné dni vy? :)
Majte sa, vidíme sa v ďalšom príspevku!

Vaše 3 Béčka

2 komentáre:

  1. Hrozně se mi líbí ta první fotka, a ten oříškový donut .. mňam! :D :-) Jinak já si zatím první podzimní dny fakt užívám, protože tohle to období kdy není ani zima ani teplo naprosto miluju! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! :)
      Tiež mám rád toto obdobie, podobne ako jarné, keďže sa dá pekne vyšantiť v outfitoch! :)

      Odstrániť