Finally!

Konečne!
Konečne píšem ďalší príspevok.
Konečne sa to kráti.
Konečne sa tento rok, ktorý som strávil mimo školy, chýli ku koncu.

O pár dní idem na zápis. Zostáva mi pár týždňov voľna.
Pred skoro rokom som stál vydesený, čo s toľkým časom narobím. Teraz však stojím vydesene, ako rýchlo to ubehlo.
Či som toho stihol veľa, neviem. Či sa toho dalo stihnúť viac, určite áno. Či som spokojný s tým, čo som za ten čas stihol? Jednoznačne som!
Jediné, čo ma mrzí je, že som zanedbal svoj blog. To, čo ma baví. Príspevkov som pridával naozaj minimum. Úprimne vám však poviem, že som ani nemal toľko zážitkov, s ktorými by som sa s vami rád podelil. Niektoré som si ale samozrejme nechal radšej pre seba.

Bojím sa, ako sa opäť dostanem do stáleho režimu a kolobehu povinností. Na druhej strane sa však neviem dočkať a teším sa. Viem, že začiatky sú ťažké. A viem, že tento začiatok bude o niečo ťažší.
Statočne ale idem vpred.

Konečne je to tu.
Konečne!

Finally!
Finally I am working on another post.
Finally, it's coming.
Finally this year, which I spent without school, is coming to end. 

In few days I will have an university enrolment. My days of free time are finishing in a few weeks. 
Almost a year ago I was afraid, what am I going to do with so much of free time? Now I am afraid how fast the time has passed. 
I don't know, whether I have done a lot. But could I have done more? Sure.
Whether i am satisfied with what I have done? Definitely yes!Only thing I regret is, that I neglected my blog. The one that makes me
happy. I was really posting a minimum amount of posts. But frankly, I didn't have enough experiences to share with you. And some I 
rather kept to myself. 

I am afraid how am I going to get back to mode of neverending cycle of duties. On the other hand I can't wait and I'm looking forward to it. I know that beginnings are difficult. And I know that this beginning is going to be even more difficult.
However, I am going bravely forward. 

Finally it's here.
Finally!

long fit t-shirt - H&M
shorts - Pull&Bear
vest - Mustang Jeans
socks - Nike
sandals - Adidas Adilette
sunglasses - WestEnd Budapest

Silent Water

Som v znamení rýb, takže mojím živlom je voda.
Som citlivý. Niekedy až príliš, no nedokážem to v sebe potlačiť. Niekedy sa však márne snažím.
Som tichý. Teda bol som. No vlastne stále som. Pri prvom kontakte s novými ľuďmi som málokedy výrečný. Keď ich však poznám o čosi dlhšie, melem a melem.
Som však smelší, ako som býval niekedy dávno. Dávno pred strednou školou. Teraz som z nej už vlastne rok vonku. Celkom ma však zmenila. Do Nitry som prišiel ako do úplne cudzieho mesta, nepoznal som nikde nikoho, nikde nič. Bol som zatúlaný vrabec vo 'veľkom' meste (vo vtedy pre mňa veľkom meste, keďže pochádzam z malého mestečka). Býval som na stredoškolskom internáte. Tie podmienky tam boli také, aké boli, ale keď sa na to spätne pozerám, aj tak bolo super. Nikdy by som si nebol povedal, že mi to dá do života tak veľa.
Naozaj.
Trošku viac som sa osamostatnil, zmenilo to čiastočne aj moju povahu, správanie. Nitra mi toho dala naozaj veľa a stále sa tam s úsmevom na perách vraciam.
Spoznal som veľa ľudí, ale len tí správni zostali. S ktorými je stále o čom, s ktorými sa dá zaspomínať na spoločné zážitky, ale aj plánovať tie ďalšie, nové.
V Nitre som dospel. Čiastočne sa mi vyostrilo vnímanie života ako takého.
Tak, ako môže byť voda pokojná, ale i rozbúrená, tak isto aj moje vnútro. Pri jemnom vánku na hladine hrajú jemné vlnky, no pri väčšom podnete to vyzerá vcelku hrozivejšie.
Taká nejaká je aj moja povaha. Tichá, no inokedy zase hlučná ako rozbíjajúce sa vlny o okraj útesu.
V Nitre som sa nejak uvoľnil. Za 4 roky štúdia som ju spoznal celkom dobre. Baví ma spoznávať nové miesta. Keďže minulý rok mi za hlúposť iných nevyšla Viedeň a Bratislava ma nejak neláka, na jeseň sa vidíme v Prahe.
Prijali ma!

long fit tričko - H&M
riflové kraťasy - Pull&Bear

tenisky - Nike Air Force 1 (www.footshop.sk)
šiltovka, okuliare - New Yorker

Not Really Abandoned

Vždy ma fascinovali miesta, ktoré zívajú opustenosťou, resp. z nich dýcha nejaká história. Či už ide o hrady, zámky, kaštiele, alebo opustené fabriky, či iné osamelé budovy, vždy na ne pozerám s otvorenými ústami. Samozrejme, že ich nejak nevyhľadávam (myslím tým opustené fabriky a zaprášené divadlá, ...), beztak si rád pozriem fotky, keď už na ne náhodou natrafím.
Táto konkrétna budovka nesie názov Pustý kostol a nachádza sa na juhu Slovenska v okrese Veľký Krtíš. Keď som toto miesto navštívil prvýkrát, vedel som, že sa tam musím vrátiť a niečo cvaknúť. O histórii vám toho veľa povedať neviem, viem však, že do tejto podoby sa dostal len nedávno.
Aj vďaka tejto obnove už nie je taký pustý a opustený, ako to evokuje jeho názov.

Na záver (proste) musím napísať, že som šťastný! Žeby sa jar preniesla i do môjho života? Asi opäť, asi áno. V poslednej dobe ma obklopujú samé pozitívne veci, dozvedám sa skvelé správy, slnka a teplých dní je viac - perfect!
No a keď nás opustí niekto, o kom by sme to nikdy nepovedali, tak sa vlastne spraví miesto pre niekoho nového (no nie?).
Koniec je nový začiatok. A to je na tom to krásne! 

sako - 2nd hand
košeľa - Marks & Spencer

rifle - H&M
double monkstrap - Baťa

opasok - Marks & Spencer
vreckovka - H&M

okuliare - unknown